Andreita Miklas, autorka dnešního průvodce Zaragozou, je mladá, krásná a navíc umí báječně psát. Provází Zaragozou a má blog plný informací - Life is a journey. Pojďte se spolu se mnou podívat do Zaragozy. Město, které znám jen jako rodiště jedné naší profesorky chemie a fyziky z gymnázia a pak taky z okénka autobusu z legendární cesty Praha/Madrid za 35 hodin (tam a o několik měsíců později zpět). A doufám, že článek přímo inspiruje cestu mého kamaráda Jirky, který zrovna ráno volal o tipy, co tam vidět :) Jirka je cestovatel a dobrodruh, ale většinou se vydává za polární kruh. A možná se vydá s Andreitou na prohlídku městem pro Čechy a Slováky, která se koná 24. srpna. Mimochodem, všimli jste si, jak rozšiřuji přispěvatele i na "zahraniční dopisovatele"? Andreita, Alexandra..., slovenské holky, které ve Španělsku žijí a pracují obě jako průvodkyně.


Zaragoza: Po stopách Rimanov a zabudnutej histórie

Počuli ste už o španielskom meste Zaragoza? Ako prvá sa teda priznám ja. Milovala som cestovanie po Iberskom polostrove, putovať z miesta na miesto a počas jedného dňa spoznať nové španielske mesto alebo malú obec. Áno, vždy to bola krátka, týždňová dovolenka, na ktorú som si odskočila z práce. Míňala som mestá Santander, Barcelona,Valencia, Granada, Malaga, Sevilla, Cádiz, Ronda, Merida, Córdoba, Cuenca, Madrid, Valladolid, León, Segovia, Santiago de Compostela a mnoho ďalších, ale Zaragoza sa predo mnou nejako schovávala. Preto sa vám nečudujem, ak ste si v duchu povedali, že mesto vystavané na rieke Ebro nepoznáte. Veď, ani ja, až pokiaľ ma sem osud nezavial. Nedostala som však pozvánku na dovolenku, ale rovno na život v meste Cézara Augusta.

Po stopách Rimanov

Keď som osobne spoznala Cézara Augusta, teda repliku jeho bronzovej sochy (jej originál leží vo Vatikánskych múzeách), ktorú do daru Španielom poslal v roku 1941 Mussoliny, neverila som tomu, že by Zaragoza mohla byť kedysi slávnym mestom a dnes o nej nikto nevie. Teda, nie žeby neexistovala, ale niekedy mám pocit, že žijem v Bermudskom trojuholníku medzi Barcelonou a Madridom. Keby ste si nakreslili úsečky smerujúce z týchto dvoch bodov, stretli by sa práve v Zaragoze. Odvesny teda máme, už len dokresliť preponu trojuholníka. Z každej strany je to 314 kilometrov, čo pri dnešných možnostiach dopravy spoločnosti Renfe (rýchlovlak AVE) by ste tu boli za hodinu a dvadsať minút.

Rímske mesto Caesaraugusta

Pomaly som teda musela uveriť informáciám, že Zaragoza je bývalá rímska kolónia. Nasvedčovali tomu viaceré fakty a ako správna novinárka mi neostávalo nič iné, len ich overiť. Mesto dostalo názov po svojom vládcovi Cézarovi Augustovi, od ktorého je odvodený názov Caesaraugusta a jej obyvatelia sa nazývali Caesaraugustinos. Boli to rímski obyvatelia, vojaci s hodnosťou a uznávaní obyvatelia Ríma, ktorí postupne začali budovať prosperujúce mesto.

Rímske divadlo

Poďme ešte pátrať ďalej. Ak sa na tomto území naozaj nachádzali rímski obyvatelia, museli tu zanechať aj nejaké pamiatky. Ale opäť sa mi v hlave vynorila otázka, ako je možné, že všetci chodia do Ríma za pamiatkami, ale do Zaragozy nie? Nuž, možno aj preto, že pamiatky zostali dlhé roky skryté pred očami turistov. Príkladom je také rímske divadlo „Teatro Romano“. Najstaršie divadlo v celej Hispánskej ríši objavili v Zaragoze počas výkopových prác v roku 1972. Na tomto mieste mala banka Caja de Ahorros de Zaragoza, Aragón y Rioja (dnes Ibercaja) vybudovať svoju novú budovu a zrazu narazili na pozostatky rímskeho divadla. A tak sa začali „záchranné práce“ a divadlo nakoniec predstavili verejnosti až v roku 2003.

Pozostatky rímskeho múru

Keby ste našli časti rímskeho múru, čo by ste s nimi spravili? Osobne, by som ich asi „oprášila“ a ukázala verejnosti. Avšak v takom 16. storočí si hodnostári povedali, že zvyšky rímskeho múru použijú ako kamenný obklad na kostole San Juan de los Panetes, ktorý sa nachádza na najväčšom pešom námestí v Európskej únii a zároveň jedinom námestí na svete s 2 katedrálami – El Pilar a La Seo. Kostol určite spoznáte, pretože je jemne naklonený na stranu a vyzerá, že o každú chvíľu padne. Tak dlho neváhajte, aby ste si ho prišli pozrieť. Tip na cestu do Zaragoza nájdete v tomto článku: 5 dôvodov na návštevu Zaragozy.

Rímske kúpele

Nuž, Rimania zanechali v meste aj pár ďalších stôp. Boli to ľudia vzdelaní a keď mali možnosť filozofovali, obchodovali alebo si šľachtili ducha v podobe čítania kníh. Vybudovali rímske kúpele, ktorých pozostatky sa  nachádzajú v múzeu „Museo de Termas Públicas“ a boli určené všetkým bez rozdielu na spoločenské postavenie. Kúpele dbali nielen o hygienu, ale aj sociálny rozmer. Predstavte si, že sa tu nachádzala telocvičňa a knižnica. Jednotlivé miestnosti boli vystavané podľa poradia, podľa ktorého Rimania postupovali do jednotlivých sál. Najprv ich čakal studený kúpeľ, potom vlažný a neskôr, keď sa približovali k drevenej peci, horúci kúpeľ. Nesmiem zabudnúť ani na latriny, ktoré boli verejne dostupné a oddelené podľa pohlavia. Pod nohami dokonca Rimania vybudovali malý kanál s čistou vodou, v ktorej sa mohli umývať.

Rímsky prístav

Prečo sa vlastne Rimania usídlili v meste Zaragoza, v ktorom momentálne žijem? Pravdepodobne hľadali miesto, ktoré by bolo strategicky výhodné. Rieka Ebro totižto poskytovala možnosť prepravy tovaru z miest, ako je Tortosa a Logroño, ale iba v čase, kedy bolo na vodnej hladine väčšie množstvo vody – od októbra do apríla. Pri meste Tortosa totižto ústí rieka Ebro (desembocaduro del río Ebro) a tak tovar naložený na lodiach a privezený po Stredozemnom mori, mohli ľahko dopraviť do vnútrozemia. Zo severu od Atlantického oceánu im túto možnosť poskytovalo spojovacie mesto Logroño. Dnes je možné pozostatky riečneho rímskeho prístavu obdivovať v múzeu „Museo del Puerto Fluvial“.

Rímske fórum

Po stopách Rimanov som sa vydala, aby som uverila tomu, že Zaragoza tu naozaj existovala vyše 2000 rokov a ja som ju objavila až v 21. storočí. Na tejto zastávke mi teda chýba do zbierky už len rímske fórum. Múzeum „Museo del Foro“ je neprehliadnuteľné. Schováva sa v útrobách námestia „Plaza de la Seo“ a hádam, kto nenakukne dovnútra, neuverí, že sa tu nachádzajú  katakomby a zachovalé kanály, ktoré vybudovali Rimania. Cloacas, ako sa v španielskom jazyku nazývajú, slúžili na odvádzanie odpadovej vody a ďalšie slúžili na distribúciu pitnej vody. Kanále sa nachádzali okolo rímskeho fóra - veľkého námestia, okolo ktorého sa sústreďoval bežný život obyvateľov. Obchodovalo sa tu, vyučovalo, filozofovalo a rečnilo.

Museo del Foro


Ďakujem, že ste sa dočítali až na koniec a ak vás zaujíma život v Zaragoze po páde Rímskej ríše, prijmite pozvanie na komentovanú prehliadku do mesta Cézara Augusta. Podrobnosti nájdete na facebookovej stránke Life is a Journey.sk.


Andreita Miklas

Novinárka a editorka, tanečníčka a lektorka, cestovateľka a objavovateľka. Takýto život mala Andrea Miklasová alias Andreita Miklas, kým žila v Bratislave. Dnes sa k týmto „životným úlohám“ môžu pridať aj ďalšie: blogerka a fotografka, sprievodkyňa a organizátorka. A to všetko vďaka príležitostiam, ktoré jej do života primiešalo Španielsko a život v Zaragoze.

Andreita Miklas